časovčík

podstatné meno  (substantívum)  ●  mužský rod  (maskulínum)

Kto sa zaoberá hodinami alebo hodinkami;  hodinár.  Špecificky:  Kto kradne hodiny alebo hodinky;  hodinkár;  zlodej hodiniek;  lupič.

Ukážky: 

—Časovčík šeredný!—  nenechala sa odkloniť babička a bezhlavo sa vrhla k zahraničnej knihe.  —Chlípnik verejne odhalený! 
—Dnes by sme sa mali držať nášh-...—  rezignoval logopéd s vtiahnutými lícami, pretože prenie s babičkou naberalo trápne dimenzie.  Nechcel sa pred hosťami trhať so staršou osobou o obrázkovú knihu.  Hostiteľka urputne vracala späť posledné preskočené stránky, až konečne natrafila na predtým zahliadnutú scénu: 
—Zatknúť treba sviniara ničomného!!—  ďobala divo do veľkoplošnej dvojkompozície s frontovými vojakmi vztyčujúcimi víťaznú zástavu. 
—Nie sú to naši osloboditelia?—  čudovala sa mamka nad babičkinou zarputilosťou. 
—Aj grázel Duňo nosí toľko hodiniek!—  rozpoznával Bruno povedomý výjav.  (Kontext:  Babička Estela rozpoznala v novej knihe doktora Bartona dávneho vojnového zločinca a násilníka.  Jeho predlaktie posiate nalúpenými hodinkami pripomenulo chlapcovi Brunovi bitkárskeho spolužiaka.  Zdroj:  J∙ Okram - Záhada zaboreného kľúča.) 

Ohýbanie: 

Skloňovanie (deklinácie, pády):
    ●  jednotné číslo (singulár):   1. (nominatív) jeden: časovčík  2. (genitív) bez: časovčíka   3. (datív) k/ku: časovčíkovi   4. (akuzatív) vidím: časovčíka   5. (vokatív) hejže ktože/čože: časovčíku   6. (lokál) o: časovčíkovi   7. (inštrumentál) s/so: časovčíkom
    ●  množné číslo (plurál):   1. (nominatív) viacerí: časovčíci, časovčíkovia   2. (genitív) bez: časovčíkov   3. (datív) k/ku: časovčíkom   4. (akuzatív) vidím: časovčíkov   5. (vokatív) hejže ktože/čože: časovčíci, časovčíkovia   6. (lokál) o: časovčíkoch   7. (inštrumentál) s/so: časovčíkmi 

Cudzojazyčné preklady:

Angličtina / English (EN; translation):  watchlover;  watchmaker;  watchsnatcher   

Slovníková evidencia:  2022