umelčík

podstatné meno  (substantívum)  ●  mužský rod  (maskulínum)

Kto sa zaoberá umením;  umelec;  artizán.

Ukážky: 

V príprave.  (Zdroj:  J∙ Okram - mysteriózne trilery, www.okram.fr.) 

Ohýbanie: 

Skloňovanie (deklinácie, pády):
    ●  jednotné číslo (singulár):   1. (nominatív) jeden: umelčík  2. (genitív) bez: umelčíka   3. (datív) k/ku: umelčíkovi   4. (akuzatív) vidím: umelčíka   5. (vokatív) hejže ktože/čože: umelčíku   6. (lokál) o: umelčíkovi   7. (inštrumentál) s/so: umelčíkom
    ●  množné číslo (plurál):   1. (nominatív) viacerí: umelčíci, umelčíkovia   2. (genitív) bez: umelčíkov   3. (datív) k/ku: umelčíkom   4. (akuzatív) vidím: umelčíkov   5. (vokatív) hejže ktože/čože: umelčíci, umelčíkovia   6. (lokál) o: umelčíkoch   7. (inštrumentál) s/so: umelčíkmi 

Cudzojazyčné preklady:

Angličtina / English (EN; translation):  artist   

Slovníková evidencia:  2022