miestopisčík

podstatné meno  (substantívum)  ●  mužský rod  (maskulínum)

(archaizmus)   Staršia obdoba slova miestopisec.  Človek venujúci sa písaniu miestnej kroniky alebo iného miestopisu či viacerých miestopisov;  tvorca zemepisného opisu územia;  kartograf;  kronikár;  lokuskriptor.

Ukážky: 

V príprave.  (Zdroj:  J∙ Okram - mysteriózne trilery, www.okram.fr.) 

Ohýbanie: 

Skloňovanie (deklinácie, pády):
    ●  jednotné číslo (singulár):   1. (nominatív) jeden: miestopisčík   2. (genitív) bez: živočíchopisca   3. (datív) k/ku: miestopisčíkovi   4. (akuzatív) vidím: miestopisčíka   5. (vokatív) hejže ktože/čože: miestopisčíku   6. (lokál) o: miestopisčíkovi   7. (inštrumentál) s/so: miestopisčíkom
    ●  množné číslo (plurál):   1. (nominatív) viaceré: miestopisčíci, miestopisčíkovia   2. (genitív) bez: miestopisčíkov   3. (datív) k/ku: miestopisčíkom   4. (akuzatív) vidím: miestopisčíkov   5. (vokatív) hejže ktože/čože: miestopisčíci, miestopisčíkovia   6. (lokál) o: miestopisčíkoch   7. (inštrumentál) s/so: miestopisčíkmi 

Cudzojazyčné preklady:

Angličtina / English (EN; translation):  topographer;  chronicler

Čeština / Czech (CZ):  místopisec;  kronikář   

Slovníková evidencia:  2022