miestopisec

podstatné meno  (substantívum)  ●  mužský rod  (maskulínum)

Človek venujúci sa písaniu miestnej kroniky alebo iného miestopisu či viacerých miestopisov;  tvorca zemepisného opisu územia;  kartograf;  kronikár.

Ukážky: 

V príprave.  (Zdroj:  J∙ Okram - mysteriózne trilery, www.okram.fr.) 

Ohýbanie: 

Skloňovanie (deklinácie, pády):
    ●  jednotné číslo (singulár):   1. (nominatív) jeden: miestopisec   2. (genitív) bez: živočíchopisca   3. (datív) k/ku: miestopiscovi   4. (akuzatív) vidím: miestopisca   5. (vokatív) hejže ktože/čože: miestopiscu, miestopisče   6. (lokál) o: miestopiscovi   7. (inštrumentál) s/so: miestopiscom
    ●  množné číslo (plurál):   1. (nominatív) viaceré: miestopisci, miestopiscovia   2. (genitív) bez: miestopiscov   3. (datív) k/ku: miestopiscom   4. (akuzatív) vidím: miestopiscov   5. (vokatív) hejže ktože/čože: miestopisci   6. (lokál) o: miestopiscoch   7. (inštrumentál) s/so: miestopiscami 

Cudzojazyčné preklady:

Angličtina / English (EN; translation):  topographer;  chronicler

Čeština / Czech (CZ):  místopisec;  kronikář   

Slovníková evidencia:  2022