regulovčík

podstatné meno  (substantívum)  ●  mužský rod  (maskulínum)

(archaizmus)   Regulačný prvok alebo človek, ktorý voľačo riadi alebo reguluje;  regulátor.  Špecificky:  športový rozhodca v hokeji, futbale a pod∙;  rozhodčík.

Ukážky: 

V príprave.  (Zdroj:  J∙ Okram - mysteriózne trilery, www.okram.fr.) 

Ohýbanie: 

Skloňovanie (deklinácie, pády):
      jednotné číslo (singulár):   1. (nominatív) jeden: regulovčík   2. (genitív) bez: regulovčíka   3. (datív) k/ku: regulovčíkovi   4. (akuzatív) vidím: regulovčíka   5. (vokatív) hejže ktože/čože: regulovčíku   6. (lokál) o: regulovčíkovi   7. (inštrumentál) s/so: regulovčíkom
      množné číslo (plurál):   1. (nominatív) viaceré: regulovčíci, regulovčíkovia   2. (genitív) bez: regulovčíkov   3. (datív) k/ku: regulovčíkom   4. (akuzatív) vidím: regulovčíkov   5. (vokatív) hejže ktože/čože: regulovčíci, regulovčíkovia   6. (lokál) o: regulovčíkoch   7. (inštrumentál) s/so: regulovčíkmi 

Cudzojazyčné preklady:

Angličtina / English (EN; translation):  referee;  linesman;  judge

Čeština / Czech (CZ):  rozhodčí   

Slovníková evidencia:  2022