dopečenie
podstatné meno (substantívum) ● stredný rod (neutrum)
1. Jednorazový úkon dokončenia tepelnej úpravy nad ohňom, v peci, alebo na rozpálenej ploche.
2. Duševné rozpoloženie vzniknuté doberaním, škádlením, dráždením či iným protivenstvom; nahnevanie; napálenie; nazlostenie.
Ukážky:
Po dopečení druhej plochy môžme placku na 2 - 3 minúty ešte raz obrátiť, aby sa občerstvila pripečenosť prvej plochy. (Zdroj: J∙ Okram - Zemiakové placky bartonské ● KUCHÁRSKY RECEPT.)
Ohýbanie:
Skloňovanie (deklinácie, pády):
● jednotné číslo (singulár): 1. (nominatív) jedno: dopečenie 2. (genitív) bez: dopečenia 3. (datív) k/ku: dopečeniu 4. (akuzatív) vidím: dopečenie 5. (vokatív) hejže ktože/čože: dopečenie, dopečeniu 6. (lokál) o: dopečení 7. (inštrumentál) s/so: dopečením
● množné číslo (plurál): 1. (nominatív) viaceré: dopečenia 2. (genitív) bez: dopečení 3. (datív) k/ku: dopečeniam 4. (akuzatív) vidím: dopečenia 5. (vokatív) hejže ktože/čože: dopečenia 6. (lokál) o: dopečeniach 7. (inštrumentál) s/so: dopečeniami
Cudzojazyčné preklady:
Čeština / Czech (CZ; překlad): dopečení; dopečenost
Angličtina / English (EN; translation): no direct translation; close equivalents: bakedness; doneness; finishing the baking; anger
Slovníková evidencia: 2023-02-09
