opečenie

podstatné meno  (substantívum)  ●  stredný rod  (neutrum)

Stav vzniknutý opekaním alebo opečením  -  najmä ak je spojený so vznikom chrumkavej kôrky alebo príškvaru;  jednorazový úkon tepelnej úpravy nad ohňom alebo na rozpálenej ploche;  opálenie;  osmaženie;  osmahnutie;  ogrilovanie;  pripečenie;  opečenosť;  pripečenosť.

Ukážky: 


V tom čase už býva spodná plocha pripečená a stvrdnutá natoľko, že placku možno bez problémov nadvihnúť, prekontrolovať stupeň opečenia, a obrátiť.  (Zdroj:  J∙ Okram - Zemiakové placky bartonské ● KUCHÁRSKY RECEPT.) 

Ohýbanie: 

Skloňovanie (deklinácie, pády):
      jednotné číslo (singulár):   1. (nominatív) jedno: opečenie   2. (genitív) bez: opečenia   3. (datív) k/ku: opečeniu   4. (akuzatív) vidím: opečenie   5. (vokatív) hejže ktože/čože: opečenie, opečeniu   6. (lokál) o: opečení   7. (inštrumentál) s/so: opečením  
      množné číslo (plurál):   1. (nominatív) viaceré: opečenia   2. (genitív) bez: opečení   3. (datív) k/ku: opečeniam   4. (akuzatív) vidím: opečenia   5. (vokatív) hejže ktože/čože: opečenia   6. (lokál) o: opečeniach   7. (inštrumentál) s/so: opečeniami   


Cudzojazyčné preklady:

Čeština / Czech (CZ):   opečení;  opečenost;  osmahlost;  křupavost

Angličtina / English (EN; translation):   no direct translation;   close equivalents:  scorching;  crustation;  bakedness;  crunchiness   

Slovníková evidencia:  2023-02-09