polplacka

podstatné meno  (substantívum)  ●  ženský rod  (feminínum)

Polovičná placka;  polovica placky.

Ukážky: 

Hotová placka dobre chladne a chrumkavé plochy na tanieri nevädnú tak rýchlo, keď sa dopečený či dosmažený kotúč po celej ploche rozlepí na dve tenšie "polplacky".  (Zdroj:  J∙ Okram - Zemiakové placky bartonské ● KUCHÁRSKY RECEPT.) 

Ohýbanie: 

Skloňovanie (deklinácie, pády):
    ●  jednotné číslo (singulár):   1. (nominatív) jedna: polplacka   2. (genitív) bez: polplacky   3. (datív) k/ku: polplacke   4. (akuzatív) vidím: polplacku   5. (vokatív) hejže ktože/čože: polplacka, polplacko   6. (lokál) o: polplacke   7. (inštrumentál) s/so: polplackou  
    ●  množné číslo (plurál):   1. (nominatív) viaceré: polplacky   2. (genitív) bez: polplaciek   3. (datív) k/ku: polplackám   4. (akuzatív) vidím: polplacky   5. (vokatív) hejže ktože/čože: polplacky   6. (lokál) o: polplackách   7. (inštrumentál) s/so: polplackami   

Cudzojazyčné preklady:

Čeština / Czech (CZ; překlad):   půlbramborák

Angličtina / English (EN; translation):   half-pancake;  half-flatbread

Slovníková evidencia:  2023-02-09