poštuchovanie

podstatné meno  (substantívum)  ●  stredný rod  (neutrum)

Občasné strkanie / drganie / posúvanie / popchnutie;  postrkovanie;  podžugovanie.

Ukážky: 

Placku z naklonenej panvice naňho jemne strasieme (opečeným okrajom nadol) alebo ju tam presunieme ťahaním zapichnutou vidličkou, poštuchovaním obracačkou, al∙ pod∙.  (Zdroj:  J∙ Okram - Zemiakové placky bartonské ● KUCHÁRSKY RECEPT.) 

Ohýbanie: 

Skloňovanie (deklinácie, pády):
    ●  jednotné číslo (singulár):   1. (nominatív) jedno: poštuchovanie   2. (genitív) bez: poštuchovania   3. (datív) k/ku: poštuchovaniu   4. (akuzatív) vidím: poštuchovanie   5. (vokatív) hejže ktože/čože: poštuchovanie   6. (lokál) o: poštuchovaní   7. (inštrumentál) s/so: poštuchovaním  
    ●  množné číslo (plurál):   1. (nominatív) viaceré: poštuchovania   2. (genitív) bez: poštuchovaní   3. (datív) k/ku: poštuchovaniam   4. (akuzatív) vidím: poštuchovania   5. (vokatív) hejže ktože/čože: poštuchovania   6. (lokál) o: poštuchovaniach   7. (inštrumentál) s/so: poštuchovaniami   

Cudzojazyčné preklady:

Čeština / Czech (CZ):   pošťuchování;  drcnutí

Angličtina / English (EN; translation):   no direct translation;   close equivalents:  occasional pushing   

Slovníková evidencia:  2023-02-09