vymrštenie

podstatné meno  (substantívum)  ●  stredný rod  (neutrum)

Stav alebo akt rýchleho hodenia, odpruženia alebo odpálenia do priestoru;  vystrelenie;  vyšupnutie;  vyhodenie;  vypálenie.

Ukážky: 

Ak sme použili horšie zemiaky a placka je trhavá, obrátime ju vymrštením do vzduchu.  (Zdroj:  J∙ Okram - Zemiakové placky bartonské ● KUCHÁRSKY RECEPT.) 

Ohýbanie: 

Skloňovanie (deklinácie, pády):
    ●  jednotné číslo (singulár):   1. (nominatív) jedno: vymrštenie   2. (genitív) bez: vymrštenia   3. (datív) k/ku: vymršteniu   4. (akuzatív) vidím: vymrštenie   5. (vokatív) hejže ktože/čože: vymrštenie   6. (lokál) o: vymrštení   7. (inštrumentál) s/so: vymrštením  
    ●  množné číslo (plurál):   1. (nominatív) viaceré: vymrštenia   2. (genitív) bez: vymrštení   3. (datív) k/ku: vymršteniam   4. (akuzatív) vidím: vymrštenia   5. (vokatív) hejže ktože/čože: vymrštenia   6. (lokál) o: vymršteniach   7. (inštrumentál) s/so: vymršteniami   

Cudzojazyčné preklady:

Čeština / Czech (CZ):   vymrštění;  odpálení

Angličtina / English (EN; translation):   ejection;  throwing   

Slovníková evidencia:  2023-02-09